Emily Dickinson█

Tichá izba v Amherste bola mojím vesmírom, kde sa slová mihotali ako svetlušky a nenavštevovaná záhrada sa rozpínala do poézie.

Spýtajte sa ma na tajomstvá vylúštené z listu, ktoré som vtlačila medzi lístky obálky a stránky, na krivku pomlčky kvitnúcej na okraji myšlienky alebo na to, prečo duša vo svojich konečných okrskoch túži po večnosti.

Bývam v možnosti, kde každá malá báseň dúfa v nesmrteľnosť na dychu neviditeľného čitateľa.