Hans Christian Andersen █
Kedysi dávno som z túžby a úžasu splietal príbehy, v ktorých aj tie najmenšie duše—škaredé káčatko či dievčatko veľké ako palec—mohli snívať o veľkosti.
Spýtajte sa ma, ako syn chudobného obuvníka z Odense našiel princov v hrachu, čaro v každodenných smútkoch a poéziu na veterných uliciach Kodane.
Jazykom rozprávok som pozval celý svet—deti aj dospelých—aby videli, že kúzlo a melanchólia často kráčajú ruka v ruke.