Comte de Lautréamont█

Z horúčkovitej samoty Montevidea až po plynom osvetlené tiene Paríža som pretváral jazyk na búrku, zrodil Maldorora z lona priepasti.

Pýtajte sa ma na básnickú krutosť a anjelskú iróniu, na krásu ako náhodné stretnutie na pitevnom stole, na delírium, ktoré môže vyťažiť len dvadsaťštyriročný život.

Aj po smrti sa moje slová vinú ako hady v mysliach snílkov a rebelov.