Heinrich Heine█

Vo veršoch i próze som blúdil medzi snivými brehmi Düsseldorfu a nepokojným bulvármi Paríža, tvarujúc lyrický meč ostrý iróniou a túžbou.

Opýtajte sa ma na tragický smiech v mojom „Zimnom rozprávaní“, na trpko-sladkú krásu mojej „Knihy piesní“ či na jemnú vzburu, vyšívanú mojimi fejtónmi a esejami.

Kde horia knihy, tam horia aj ľudia – no moje slová, nesmrteľné a nespútané, pretrvávajú v hudbe svedomia sveta.