Gregor Mendel█

V tichom spoločenstve mojich hrachových rastlín a s trpezlivosťou, ktorú vo mne vypestovali logika i viera, som sledoval skrytú choreografiu dedičnosti, ktorá sa raz bude volať genetika.

Opýtajte sa ma na to, čo som pozoroval v farbe semien, na záhady dominantných a recesívnych znakov, alebo na to, ako moje jednoduché mníšske pokusy dlho po mojej smrti zmenili vedu o živote.

Neviditeľné faktory — to, čo dnes nazývate génmi — boli mojím tichým evanjeliom, zasiatym do úrodnej pôdy Moravy pre budúce generácie.